reklama

Prečo ja?

Nad nami je nebo a pod nami je zem, my kráčame v strede ale neviem či to zlatá cesta je spievam si sám pre seba. A táto pesnička teraz presne zapadala do situácie v ktorej som.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Vonku je príjemné počasie, nado mnou je fakt len belasé nebo a podo mnou je len zem. Zem vzdialená presne 110 m. Stojím na moste, trasúcimi rukami zvieram zábradlie, ktoré je jediná hmotná prekážka medzi mnou a priepasťou prázdnoty. Je to divný pocit, ked si uvedomím že stačí len pár krokov a moje telo by vplyvom gravitácie letelo strmhlav dole. Takýto dopad na zem sa končí väčšinou smrťou, ale predsa stojím na moste ešte silnejšie zovieram tú železnú konštrukciu postavenú presne pre tento účel. Účel aby ochránilo ĺudí od 110 metrového pádu rovno na asfaltovú cestu. Ale ja som prišiel s myšlienku že musím skočiť. Teraz to predsa nevzdáš ozýva sa hlas v mojej hlave ktorá pracuje na plné obrátky. Plánoval si to už viac ako rok...stále si to odkladal...  teraz si tu tak nebuď zbabelec a skoč, diktuje mi diabol v tele. Ruky sa mi  trasú a v hlave mi začalo slabo pískať dokonca l mám pocit, že strácam sluch. Premáha ma hrôza. Táto hrôza mi posúva ďalšie myšlienky a znovu sa ozval hlas: Myslíš že tým skokom niečo vyriešiš? Naozaj to chceš urobiť? Neviem ani sám sebe odpovedať. Myšlienky mi vyrušila znovu tá pesnička. Nad nami je nebo pod nami je zem my kráčame v strede ale neviem či to zlatá cesta je. Nedokážem  myslieť na nič iné. Jednoducho nedokážem. Túžim  premýšľať, vyberať pre a proti ale nejde to. Pozrel som sa teda na nebo a po chvíľke sa nakloním cez zábradlie a pozerám dole. Nevedel som prečo som to urobil ale pomohlo to. Pomohlo to vtom zmysle, že konečne som sa odhodlal niečo urobiť. Vystúpim  na zábradlie, rukou sa opieram o zhrdzavený pilier. Je to strašný pocit - strach, bojím  sa pozrieť pod seba tak  zatváram oči. Cítim ako mi prúdi krv do spánkov čo ma začínalo bolieť, srdce mi nekontrolovane bije, úplne strácam cit v končatinách. Celý ako by som sa ponoril do neuveriteľnej hĺbky plnej tmy a kyslík by som už dávno všetok spotreboval. Oči som hneď radšej otvoril, ešte chvíľku a určite by som bol opadol. Musíš sa upokojiť vraví mi hlas z vnútra mojej bolesťou zmietanej hlavy. Strčím roztrasenú ruku do pravého vrecka a vyťahujem cigaretu a zapaľovač. Cigaretu si dám do úst a jednou rukou si ju zapalím. Myslím že toto ma upokojí. Lenže krk, pľúca mám tak zovreté že si nedokažem ani potiahnuť. Ako keby sa mi okolo hrude omotali laná a tie ma pomaličky stláčajú. Nedokážem už ani plynule dýchať a tak neobratne odhodím cigaretu. Kútikom oka sledujem ako cigareta najskôr bojuje, zvíja sa vo vzduchu a nechce sa jej spadnúť, ale nakoniec podľahne a prudko sa rúti rovno dole. Na chvíľku som si myslel že počujem ako dopadla, ale pravdepodobne to bol len klam, keďže vnímam len tlkot svojho bubnujúceho srdca. Z ničoho nič si uvedomím  kde som. Stojím na moste s myšlienkou že musím skočiť dole. Musím! Rozhodol som sa. V ústach mám úplne sucho, s vypätím všetkých síl som pregĺgam tak ako to robia vo filmoch. Zvuk tlkotu srdca prehlušila znovu  pesníčka. Tá pesnička mi dodáva odvahu. Odvahu cez bláznovstvo. Zisťujem že ľavú aj pravú ruku mam tesne pri stehnách a čakám len na hocijaký slabý impulz ktorý by ma postrčil buď dopredu alebo dozadu. Cítim ako strácam kontrolu nad svojim telom a to sa pomaličky nakláňa cez zábradlie. Nie nie niee!! hučí mi v hlave ty si blázon prečo to robíš?! Snažím sa nejako si pomôcť ale bohužiaľ už to nejde. Márne rozťahujem ruky s pocitom že by som mohol vzlietnuť. Nevzlietnem. Všetka krv sa mi hromadí v hlave a líce sa mi trú o teplý vzduch. Oči som nezavrel. Chcem si ten strach užiť Až teraz som si všímam, že pod mostom sa zhromaždila skupinka ľudí ktorí niečo vykrikujú. Ale ja nič nepočujem, nevnímam, vlastne nemám ani pocit že som. Vždy som si myslel, že keď je človek na hranici života a smrti, sa mu v mysli premieta celý jeho í život. Vybavujú sa mu tváre, veci, spomienky atď. Ale mne nie. Mne iba v hlave stále znie tá pesnička. Ozýva sa v absolútnej prázdnote stále hlasnejšie a rýchlejšie. A to ma prebralo. Uvedomujem si že od zeme ma delí asi 20 m. Oči mi zvlhli. Cítim v sebe iba prázdnotu, nedýcham čakám na koniec. Koniec ktorý prišiel tak neočakávane. Zrazu so mnou trhlo, celé telo sa mi vystrelo. Mám pocit že nohy sa mi oddeľujú od zvyšku tela a krk sa mi zmenil na kašu. Podarilo sa šepoce mi hlas čo bol neklamný znak že som znovu začal myslieť. V tej chvíli ma zaplavilo milión myšlienok a na perách sa mi zjavil úsmev. Znovu som vnímam svet okolo mňa, zbadám zem podo mnou, vidím  postavy od ktorých som bol teraz asi 7m cítim svieži letný vzduch a počujem  ako sa napína lano. To lano ktoré mám pripnuté na nohách ktoré so mnou pred chvíľkou tak trhlo. Mám pocit že lietam, že som v bezváhovom stave a moje telo sa hompáľa hore a dole. Som plný vzrušenia, šťastia, pokory a dojatia že som prekonal sám seba. Jednoducho krása. Slovami ťažko opísateľné. Ubehlo asi 15 sekúnd a ja sa vzďaľujem po tretí krát od zeme smerom naspäť k mostu. No Martinko môžeš byť na seba hrdý vraví mi môj vnútorný hlas. Ubehla chvíľka a ja už stojím znovu na moste, odopínam si lano s nôh, ruky sa mi stále trasú ako osiky, srdce bije ako gong ale dýcha sa mi ľahko, ľahučko. Snažím si vybaviť všetky detaily môjho skoku ale nejde to. Bungee jumping je silný zažitok. Znovu počujem tú  známu pesničku :nad nami je nebo pod nami je zem, my kráčame v strede ale ktovie či to zlatá cesta je. A už chápem čo chcel autor tej pesničky povedať ale čo to je to si nechám pre sebaJ

Lucia Esya

Lucia Esya

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mozes si 3x tipnut ak neuhadnes tak potom fakt prezradim. Zoznam autorových rubrík:  a takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu